Nočný cirkus (Erin Morgenstern)
"Cirkus prišiel bez ohlásenia."
Autor: Erin Morgenstern
Vydavateľstvo: vydavateľstvo Ikar (anglický originál – Doubleday)
Rok vydania: 2012 (originál – 2011)
Počet strán: 352 (originál 387 s.)
Žáner: román
Anotácia:
Čo sa mi na knihe páčilo?
Táto kniha je iná. Neviem, či budem schopná túto "inakosť" opísať, ale pokúsim sa. Takže.
Čo môže byť zložitejšie...
"Román Nočný cirkus sa odohráva na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia a jeho hrdinami sú dvaja mladí kúzelníci, ktorých už od raného detstva viedli k tomu, že sa zúčastnia na súboji, čo sa mal odohrať na neutrálnej pôde - tou pôdou sa stal Cirque des reves. Cirkus snov prichádza všade bez ohlásenia. A na bráne visí tabuľa: Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu. Cirkus je úplne iný ako všetky známe cirkusy. Celý je ladený do čierno-biela a predmety sa v ňom skutočne menia na vtáky a ľudia skutočne miznú." (zdroj)
Prečo som si knihu vybrala?
Nočný cirkus som čítala po prvýkrát v októbri minulého roka v angličtine. Keď som ho potom našla v kníhkupectve v slovenskom jazyku, kniha so mnou išla domov. Veľa tajomstva, trochu akcie a maličký kúsok romantiky je to, čo ma na knihe lákalo.
Na začiatok...
Treba povedať, že táto kniha má veľa protichodných reakcií. Niektorí čitatelia sú z nej úplne nadšení a odporúčajú ju všetkým naokolo, iných vôbec nenadchne a odložia ju po niekoľkých kapitolách...
"Na každého poslucháča tie príbehy zapôsobia inak a sami nevedia predvídať, ako ich ovplyvnia. Možno rozpovieš príbeh, ktorý sa niekomu usídli v srdci a stane sa jeho zmyslom života. Ten príbeh ho bude motivovať a poháňať, a ktovie, čo vďaka tvojím slovám urobí. To je tvoja úloha, na to máš talent." (s. 347)
 |
| zdroj |
Po 1. má táto kniha 2 (alebo aj 3) dejové línie. Minulosť, ktorá postupuje k prítomnosti, kde sa obe pretnú. Veci, ktoré na začiatku nedávali zmysel, sa pomaly, ale isto spájajú. 3. línia je opis stanov v cirkuse, ktoré vám pomáhajú vidieť jeho krásu. Dalo by sa povedať, že cirkus je hlavnou postavou tejto knihy. Je jedinečný a všetko sa točí okolo neho.
2. duel, ktorý prebieha medzi hlavnými postavami, nie je ani akčný, ani dynamický, ako by čitatelia očakávali (toto je jedna z vecí, ktorá ľudí sklamala), avšak tento pomalý proces má zmysel. Keď pochopíte pointu duelu a jeho pravidlá (až ku koncu knihy), zistíte, že nie vždy ide o rýchlosť a množstvo.
3. myšlienky a citáty a spôsob písania... patria medzi najlepšie, aké som kedy čítala. Je to príbeh, ktorý ide hlbšie, než ste si pôvodne mysleli.
"Tajomstvá majú moc," začal Miki. "A tá moc sa zmenšuje, keď sa s nimi ľudia podelia, takže je najlepšie zachovať ich v tajnosti. Ak sa človek zverí s tajomstvom, skutočným, dôležitým tajomstvom, niekomu inému, to tajomstvo sa zmení. A ešte horšie je, ak ich človek napíše, lebo kto môže vedieť, koľko párov očí ich uvidí na papieri, nech si človek akokoľvek dáva pozor. Takže ak máš tajomstvo, najlepšie je ho nechať si ho pre seba, pre vlastné dobro. Práve preto je v dnešnom svete menej kúziel. Kúzlo je tajomstvo a tajomstvá sú kúzla, ktoré sa treba dlhé roky učiť a deliť sa o ne. Tajomstvá, čo boli zapísané do parádnych zápisníkov, na ktoré sadal prach, po troškách stratili silu." (s. 154)
4. bodom pre mňa je už niečo, čo som spomenula v 1. aj v 3. bode, a to: opisy. Niekto si myslí, že to uberá hĺbke postáv a dynamike (čo pri opise nie je nič nové), avšak pre mňa boli tieto časti jedinečné a úchvatné. Spôsob, akým sú opísané stany a pocity, ktoré zažívajú návštevníci cirkusu, vás vtiahnu do príbehu.
"Ľudia vidia len to, čo chcú vidieť. A väčšinou iba to, čo im kážu vidieť." (s. 26)
 |
| zdroj |
Jedna z vecí, ktorá je pri čítaní tejto knihy malým problémom, je veľké množstvo postáv: Celia, Marco, Poppet, Widget, Bailey,... občas je ťažké zapamätať si každého príbeh. Väčšine čitateľov dával zabrať aj časový posun a skoky medzi 2 hlavnými líniami. I keď ja by som povedala, že množstvo rokov, ktoré plynú medzi jednotlivými príbehmi, nie sú až také podstatné. Nemusíte na nich príliš lipnúť. Jedna z vecí, ktorá by vám mohla pomôcť, je opätovné čítanie.
Čo sa mi na knihe nepáčilo?
1. slovenská obálka. Ach jaj. V porovnaní s obalmi, ktoré má kniha v iných jazykoch, tá slovenská dosť zaostáva. Maličký cirkus (ktorý sa ani trochu nepodobá tomu v knihe) čitateľa jednoducho nezaujme. Preto sem pridávam aj niekoľko iných, na prvý pohľad zaujímavejších obalov.
2. slovenský preklad bol na niektorých miestach až bolestivý. Poppet a Widget sa tak zrazu volali Viki a Miki...a tak som vždy pri pohľade na ich mená na chvíľu stuhla.
Na koniec by som povedala, že ja sa radím k skupine nadšených čitateľov tejto knihy. Popri všetkých možných žánroch a tituloch pre mňa vytŕča z radu a odlišuje sa od kníh, ktoré poznám. Nevravím, že sa vám bude na 100% páčiť...ale môžete to skúsiť.
Na koniec by som povedala, že ja sa radím k skupine nadšených čitateľov tejto knihy. Popri všetkých možných žánroch a tituloch pre mňa vytŕča z radu a odlišuje sa od kníh, ktoré poznám. Nevravím, že sa vám bude na 100% páčiť...ale môžete to skúsiť.
"Príbehy sa zmenili, chlapče. Dobro už nebojuje so zlom, netreba odťať hlavu nijakým netvorom ani zachraňovať nijaké devy. Podľa mojich skúseností sa väčšina diev dokáže zachrániť aj sama, aspoň tie, čo za niečo stoja. [ ... ] Všetko ide ďalej, prelína sa, splýva, tvoj príbeh je súčasťou príbehu tvojej sestry a ten je súčasťou mnohých iných príbehov, a nikto nevie, kam vedú. Dobro a zlo sú oveľa zložitejšie než princezná a drak či Červená čiapočka a vlk. A nie je drak hrdinom svojho príbehu? Nekoná vlk presne tak, ako má konať?" (s. 342)
Komentáre
Zverejnenie komentára