v tejto sa princezná zachráni sama (Amanda Lovelace)

možno si mi nezanechal (veľa) modrín na koži, ale zostali mi obrovské černicové modriny po celej duši. 

- stále uvažujem, kým som mohla byť.

Názov: V tejto sa princezná zachráni sama
Autor: Amanda Lovelace
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2018
Počet strán: 208
Žáner: zbierka poézie
Cena: 10 €

O knihe:

rozprávka 

o princeznej,

z ktorej sa

stala panna

a z nej

kráľovná

Čo si o knihe myslím ja?

Túto knihu poézie som si chcela prečítať dosť dlho. Myslím, že mnohí ju zazreli na poličkách v kníhkupectvách a najčastejšie ich zaujala svojím netradičným názvom (ktorý evokuje rozprávku) a celým formátom knihy. Avšak ak čakáte prvoplánové zobrazenie rozprávky, po prečítaní tejto zbierky zostanete poriadne prekvapení.

Autorka hneď v úvode upozorňuje čitateľa na to, že sa zaoberá témami, ako je zneužívanie, šikana, sebadeštrukčné sklony, alkoholizmus či smrť a treba povedať, že ak sú to pre niekoho témy, ktoré môžu byť spúšťačom podobného správania, zrejme by po tejto knihe siahnuť nemal. Problémom (ak sa to tak dá povedať) tejto knihy je totiž to, že nič nezahmlieva. Pri poézii je pomerne časté nejasné uchopenie témy, ktoré je vyjadrené cez rôzne básnické prvky. Práve to pri dobrých básnikoch najviac obdivujeme: ako presne dokážu vyjadriť problém, no urobiť to umeleckým, nie vecným či prvoplánovým spôsobom. A tu sa dostávame k najčastejšej kritike tejto autorky, a to: či sa dá táto kniha považovať za poéziu. Ak totiž áno, je písaná voľným veršom, ktorý niekedy pôsobí až nasilu. Slová v nových riadkoch neboli potrebné, pôsobia viac ako prostriedok formálnej úpravy. Ako to opísať lepšie? Mnoho z básní v tejto knihe by mohli byť napísané v jednej vete a nikomu by nenapadlo nazvať to poéziou.

Myslím, že sa v nej nájdu ľudia, ktorí si prešli veľmi ťažkými obdobiami. Z takmer 200 stranovej knihy ma zaujalo, alebo sa inak výrazne dotklo, asi 10 z nich. Čím nechcem povedať, že by som ostatným neporozumela, skôr to, že to neboli básne, pri ktorých chcem zavrieť knihu a zahĺbiť sa do premýšľania a skúmania seba samej (čo mám pri dobrých básnikoch najradšej). Prečítala som ich, hneď pretočila stranu a po krátkej dobe na nich zabudla. Pozitívom tejto knihy je však hlboká emócia. Z jej strán je veľmi zreteľne cítiť bolesť, hnev, agóniu, strach, ale aj nádej, lásku a radosť (najmä v poslednej časti).

V závere teda môžem povedať, že som asi čakala viac. Ak si však mám vybrať poetku, ktorá mi je bližšie, skôr siahnem po Rupi Kaur.

Moje hodnotenie...

...3/5*. Stále beriem na vedomie, že je to autorkin debut. A ako vieme, väčšina spisovateľov písaním rastie. Dúfam, že je to prípad aj Amandy Lovelace.