Čitateľ z vlaku o 6:27 (Jean-Paul Didierlaurent)


Názov: Čitateľ z vlaku o 6:27 (orig. vydanie – Le liseur du 6h27)
Autor: Jean-Paul Didierlaurent
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania:  2015 (orig. vydanie – 2014)
Počet strán: 184
Žáner: humorný román
Cena: 11 

O knihe:

Čitateľ z vlaku o 6:27 je moderná rozprávka, ako knihu nazvali médiá. Je o neviditeľných ľuďoch a priam hýri tragickými aj romantickými, humornými aj tvrdými kritickými tónmi, ale najmä ľudskosťou. Bezvýznamní románoví hrdinovia v sebe nosia príznaky našej doby, svojou existenciou však dokazujú, že ľudskosť je možná aj v podmienkach manipulácie a tvrdého konzumu. Zahraničné médiá prirovnali tento výnimočný román k dielam Jonasa Jonassona, autora svetoznámeho Starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol.

Čo si o knihe myslím ja?


Čitateľ z vlaku o 6:27 je kniha, ktorú som si všimla už dávno. Popravde ani neviem, čo ma na jej názve či obálke zaujalo. Vždy som ju však registrovala a jedného dňa si povedala, že je načase ju prečítať. A tu je niekoľko mojich myšlienok a pozorovaní. Autor si plne uvedomuje dĺžku textu, ktorý chcel napísať. Vyberá si len hŕstku postáv a volí len jedného hlavného hrdinu – tým je Ardlo. Ardlo je tridsiatnik, ktorý pracuje vo firme, ktorá sa zbavuje kníh. Ardlo obsluhuje stroj, ktorý z kníh robí hustú kašu, a z tej opäť vznikajú knihy nové.
"Odvtedy už len vytváram ilúziu a predstieram. Počítač zostáva mimo dohľadu, pekne uložený v puzdre pri nohe stoličky. Skôr dáte mincičku žienke cmúľajúcej vrchnák pera, ktorá sa urputne snaží rozlúštiť hádanku so siedmimi chybami na obrázku v najnovšom čísle módneho magazínu, ako dákej mudrlantke, rozdujmujúcej nad rozsvietenou obrazovkou najnovšieho modelu pécečka. Rozumne splynúť s davom, navliecť sa do úboru toaletárky, za ktorú ma platia, hrať svoju rolu, a popri tom si tajne písať texty."
Čo však robí z Ardla hrdinu knihy, je jeho cesta vlakom o 6:27. Každý deň totiž pred cestujúcimi číta strany, ktoré vytiahol z ničiaceho stroja. Sú to útržky textov, ktoré spolu nesúvisia, no on ich aj napriek tomu číta. Domov sa vracia k červenej rybičke a občas navštívi bývalého kolegu, ktorého stroj pripravil o nohy. A jedného dňa vo vlaku nájde USB s textami, ktoré všetko zmenia.
"Rouget de Lisle, piaty toho mena, počas jeho neprítomnosti umrel. Keď sa Ardlo vrátil z Glycínií domov, našiel jeho telíčko ležať vedľa misky. Možno sa mu náhradné akvárium videlo primalé na to, aby si v ňom mohol dôstojne precvičiť plutvičky. Vari preto sa radšej odhodlal na veľký skok do neznáma. A možno sa chcel iba presvedčiť, či svet inde nie je lepší. Jeho sen o slobode sa rozbil o chladný kov nerezovej výlevky, smutne dumal Ardlo."
Táto kniha je už v záložke prirovnaná k dielu známeho severského autora: a to priamo ku knihe Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Keďže som obe prečítala, tú je môj názor. Obe knihy sú písané štýlom, ktorý nie je moderne-tradičný (rozumieme aj ako americký). Je to ten druh postáv a rozprávania, ktoré by si autori v našom okolí zrejme nevybrali (dôchodca, toaletárka, obsluha stroja), avšak práve to im ponúka možnosť hrať sa s novým prostredím, novým spôsobom prejavu, možno s vecami, ktoré sú tabu. Tu prichádzame k téme istej absurdity alebo humoru, pri ktorom nevieme, či sa máme smiať, alebo sa cítiť trápne či nepríjemne. V tejto knihe je to časť o Julie, toaletárke, ktorá prezradí tajomstvá zo záchodov v obchodnom dome.
"Až vtedy si mladý muž začal uvedomovať, čo znamenali starcove slová. Zestor pripravil Giuseppeho o nohy dňa 16. apríla 2002! Kosti a mäso, rozdrvené, rozmliaždené, rozvarené a rozložené na milióny buniek sa ocitli v intímnom spojení so sivou magmou, ktorú Vec vyvrhla do kadí práve v ten prekliaty aprílový deň roku 2002. Odtiaľ podstúpili dlhú cestu, aby napokon našli svoj nový život v bezvýznamnej knižke bezvýznamného autora a v jej ďalších tisícdvestodeväťdesiatichdeviatich výtlačkoch. Všetky boli vyrobené z papiera, svojho druhu unikátneho, ktorého zložkou bolo telo. Ardla to načisto vydesilo. Starký našiel svoje nohy!"
Čitateľ z vlaku o 6:27 nejde to extrémov, do ktorých sa pustil Jonas Jonasson, avšak ponúka knihu, ktorá pristupuje ku vzťahom a hrdinom jemnejšie. Vyberá si ľudí, ktorí nie sú úplne na okraji spoločnosti, no istotne nie sú ani v jej strede. Sú tými ľuďmi, ktorých si väčšina nevšíma. Zachytáva príbeh, ktorý pobaví, zahreje pri srdiečku, ale pomkne aj k premýšľaniu. Ardlo bol len súčasťou príbehu, kým ho nezačal tvoriť sám.

Moje hodnotenie...

...boli 4/5*. Krátka knižočka, ktorá poteší na cestách vlakom aj doma v kresle. Ak ste si neboli úplne istí Starčekom, toto môže byť slabší odvar (v dobrom slova zmysle) a ak ste ho nikdy nečítali, toto môže byť dobrá príprava. 

Komentáre