Kuchynská teológia (Mária Kohutiarová)

Aj ja som niekedy dosť vyberavé dieťa z jeho pohľadu: ohryziem len striedku (to, čo mi nerobí problém) a kôrku ponechám bokom, ak vôbec si ju všimnem. Je náročné zjesť celý ten krajec Božieho života poctivo. Ako rada si aj ja (ach, je to asi genetická ľudská diagnóza od Adama), vyberám z toho, čo mi núka Boh, len to jednoduchšie, čo menej bolí, čo nestojí toľko námahy, pri čom sa nespotím. A ono je to také milé...no! Boh mi takto celkom chutil, keby nechcel, aby som zjedla aj tú kôrku, čo sa ťažšie odhryzne a ťažšie požuje, ale k tomu krajcu neodmysliteľne patrí. Boh odo mňa očakáva viac, ako zjesť striedku.

Názov: Kuchynská teológia
Autor: Mária Kohutiarová
Vydavateľstvo: BeneMedia

Rok vydania: 2018

Počet strán: 176

Žáner: zbierka príbehov

Cena: 8 €
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com, knihu môžete nájsť aj tu na stránke kumran.sk. Za výtlačok ďakujem firme Kumran.sk.

O knihe:

Úprimné a osviežujúce príbehy pre mamy a (nielen) pre ne, ponúka nová knižka Márie Kohutiarovej. Kuchynská teológia je plná zamyslení a úvah o stretnutí s Bohom pri hrncoch, práčke, ale aj za volantom auta. 

Čo si o knihe myslím ja?

Ak si pamätáte, ako som ospevovala knihu Buď, kde si (recenzia tu), tak sa musím priznať, že hodnotenie tejto knihy som chcela začať veľmi podobne. Lebo stojí za to. Naozaj. Nájdete v nej 44 kratučkých príbehov (väčšina má približne 3 strany malého formátu), v ktorých autorka nachádza za bežnými vecami Pána Boha. Ale robí to veľmi múdro a s bázňou.

"Lepšie je mlčať ako baránok v tichu, mať srdce sústredené na toho, kto mal výrečnosti a rétoriky viac než králi a hovoril jednoducho, trefne a láskavo. Ale aj on mlčal. Aby jeho slová boli dosť nasiaknuté láskou. Aby z nich prekvapkávala neha. Aby voňali milosrdenstvom. Aby počúval - možno len dýchanie, ako sa mení z urazeného, možno už na pokraji útoku a pomsty, na dýchanie dôvery dieťaťa. Aby dovolil inému byť sám sebou a nestratiť slobodu, svoju tvár pod prívalom slov. Aby dovolil tým, ktorí boli pred ním, zakúsiť prijatie. To chcem. Konečne."

Kniha začína úvodom, v ktorej autorka spomína na deň, keď išla na prijímacie skúšky na štúdium teológie, a pán dekan jej povedal: "Nie je nič lepšie, ako vďaka štúdiu teologických vied s posvätnou úctou pristupovať k matérii v hrncoch a v plienkach! To je svätosť!", na čo ona reaguje slovami: Mal pravdu. Ono to síce tak vyzerá, že popri rotovaní okolo rodiny a detí, plus povinnosti v zamestnaní, nie je reálna šanca - napriek snom a predsavzatiam o tichej, sústredenej, nerušenej (!) modlitbe - mať čas na Boha. Omyl! Boh je neuveriteľne blízko. Skúste čítať. Dá sa poznávať, hovorí k nám a dotýka sa mňa aj teba v celkom obyčajných situáciách a veciach. Ja ho takto zažívam každý deň a všade. A následne to ukazuje v zamysleniach, ktoré isto zastavia aj čitateľa. Či už hovorí o blate na topánkach, šupkách z mandarínky, nočníkoch či Vianociach, vo všetkom nachádza niečo, čo jej Hospodin pripomína, v čom ju napomína, alebo v čom zažíva Jeho milosť. A bolo to krásne.

"Moje plány a Božie plány. Naučiť sa vnímať, čo, kedy a ako je Božia cesta je pre mňa to isté, ako čakanie na nájdenie stratenej ponožky. Ja ich síce predkladám do radu na "pľac" Bohu v nádeji, že on tam doloží tú druhú ponožku, to svoje áno, svoj súhlas, potvrdenie, že takto je to dobré, takto sa to má stať. Ale niektoré "plánové" ponožky sa nájdu až s odstupom času. Ktovie prečo, ale vždy je to tak dobre. ... Po čase jednoducho pochopím, že to nie je to, čo Boh chce. Že tieto "ponožky" z mojej ponuky nie sú jeho "ponožkami". Nespárované. Neplánované. Nedobré pre mňa. Pre nás."

Túto knižku by si mali prečítať všetky mamy (terajšie, budúce, či duchovné). A isto aj otcovia. Každý, kto si chce viac pripomínať pozerať a naozaj vidieť. Každý, kto sa chce viac učiť, čo to znamená slúžiť a ako to robiť s pokorným srdcom a láskavým slovom. Každý, kto si chce pripomínať to, že život s Bohom znamená, že s Ním musíme reálne žiť, vo všetkých všedných aj nevšedných chvíľach. 

"Dýcham čistotu a premýšľam, ako fantasticky to musí voňať po tom poslednom praní duše v nebi."

Verím a dúfam, že jedného dňa budem vedieť žiť tak, ako Mária Kohutiarová. Vidieť Pána Boha a dôverovať Mu. Učiť sa pokore a službe. A byť Mu tak blízko, až Ho a Jeho konanie budem vidieť úplne všade. Aj vo vypratom prádle či kôrke od chleba.

Moje hodnotenie...

... 5/5*. Jednoznačne sa k nej vrátim a odporúčam. Tento rok jednoznačne jedna z mojich najobľúbenejších kníh!