The Opposite of Loneliness: Essays and Stories (Marina Keegan)

“We´re so young. We can´t, we MUST not lose this sense of possibility because in the end, it´s all we have.” 

Názov: The Opposite of Loneliness: Essays and Stories
Autor: Marina Keegan
Vydavateľstvo: Simon Schuster UK

Rok vydania: 2015

Počet strán: 208

Žáner: zbierka esejí a próz 

Cena: 8 €

O knihe:

Kniha The Opposite of Loneliness: Essays and Stories je zbierkou školských prác 22-ročnej absolventky univerzity Yale, ktorá tragicky zahynula päť dní po ukončení štúdia. Kniha je výberom prác, ktoré sa snažia zachytiť nádej, neurčitosť a možnosti jej generácie a artikuluje univerzálny boj, ktorým prechádza každý z nás pri tom, ako sa snažíme prísť na to, kým byť a ako čo najlepšie využiť talenty, aby sme mohli mať dosah na tento svet.

Čo si o knihe myslím ja?

Keď čítate knihu, pri ktorej viete niečo o autorovi, mení to váš pohľad na všetko, čo vidíte. A hoci ma to zvykne najviac ovplyvňovať pri tvorbe ľudí, ktorých osobne poznám, rovnaký pocit sa objavil aj pri čítaní esejí mladej študentky, ktorá mohla ponúknuť svetu ešte tak veľa. Marina písala fikciu aj eseje, písala o iných aj o sebe, a hoci nepísala vrcholové diela, písala, pretože to robiť chcela.

"We don´t have a word for the opposite of loneliness, but if we did, I could say that´s what I want in life."

Mnoho ľudí by povedalo, že táto kniha nie je ničím špeciálna. Že bola vydaná predovšetkým cez konexie, cez smutný príbeh, ktorý Marinu zviditeľnil, či preto, že cez podobné reklamy je možné získať pomerne dosť peňazí. Ako študent literatúry môžem povedať, že písanie tejto mladej autorky určite nebolo na vrchole. Mala pred sebou ešte dlhú cestu, ktorá jej nebola ponúknutá. No cez to všetko je pre mňa táto kniha jedinečná. A ja chcem napísať prečo.

"But the thing is, we´re all like that. Nobody wakes up when they want to. Nobody did all of thei reading (except maybe the crazy people who win the prizes...). We have these impossibly high standards and we´ll probably never live up to our perfect fantasies of our future selves. But I feel like that´s okay."

V Marininom písaní je cítiť radosť zo života. Pochybnosti. Nádej. Silu. Vytrvalosť. Energiu. Rýchlosť. Mladosť. Krásu. Realitu. Ju samu. A možno sa tam nájdete aj vy. V príbehu o opúšťaní prvého auta, ktoré nieslo toľko spomienok. V príbehu o žene, ktorá už sníva iba spätne v čase. V uvedomení si krátkosti  a pominuteľnosti času. V snahe všetko stihnúť, všetko vyskúšať, všetko milovať. 

"We´re so young. We´re so young. We´re twenty-two years old. We have so much time. There´s this sentiment I sometimes sense, creeping in our collective conscious as we lie alone after a party, or pack up our books when we give in and go out - that it is somehow late. That others are somehow ahead. More accomplished, more specialized. More on the path to somehow saving the world, somehow creating or inventing or improving. That it´s too late now to BEGIN a beginning and we must settle for continuance, for commencement."

Niektoré Marinine príbehy zasiahnu myseľ aj srdce, niektoré zanechajú otázky, niektoré zabudnete hneď po ich prečítaní. V čom ale zaujali mňa, boli možnosti, ktoré ponúkali. Možnosť vidieť potenciál, vidieť život v rozkvete, vidieť to, ako žiť naplno práve teraz. Nečakať, ale vrhnúť sa do dobrodružstva rýchlo a radostne. Pretože ako povedala jedna mladá študentka vo svojom príhovore: "Sme mladí. Máme toľko času." A preto s ním začnime narábať poriadne.

"I worry sometimes that humans are afraid of helping humans. There´s less risk associated with animals, less fear of failure, fear of getting too involved." 

Moje hodnotenie...

...aj napriek rozporuplným hodnoteniam, pre mňa si táto kniha zaslúži 5/5*. Nie preto, že by bola neopakovateľne napísaná, ale preto, že písala o neopakovateľnom pohľade na svet. Takom, aký už nikdy neuvidíme, ale na chvíľu sme sa na svet mohli pozrieť cez oči Mariny Keegan a vidieť to, čo videla ona.