Nevďačná cudzinka (Irena Brežná)

Názov: Nevďačná cudzinka

Autor: Irena Brežná
Preklad: Jana Cviková

Vydavateľstvo: Aspekt

Rok vydania: 2016 (2. vydanie)

Počet strán: 160

Žáner: súčasný román

Cena: 7 €

O knihe:

Kniha výrazne ovplyvnená autorkinou emigráciou do Švajčiarska v roku 1968. Pomocou dvoch spomienkových vrstiev prepojených rozprávačkou v prvej osobe, reflektuje zážitky z udomácňovania v novej krajine z vlastného života a zároveň v role tlmočníčky sprostredkúva osudy súčasných imigrantov.  

"Aká rozmanitosť druhov, medzidruhy, čo vznikli mutáciou. U nás sme mali jeden chlieb, jeden rúž, jednu mamu, jednu stranu, jednu rybaciu konzervu a len zriedka - jedny nylonové pančucháče. Ako pri stvorení sveta." (s. 15)

Čo si o knihe myslím ja?

Nevďačná cudzinka v svojom názve skrýva druhý názov: Nevďačná cudzina. A práve o týchto dvoch podobných a zároveň odlišných skutočnostiach hovorí táto kniha. O cudzinke, rozprávačke (pričom môžeme predpokladať spojitosť s autorkou a jej minulosťou), ktorá sa veľmi ťažko prispôsobuje novej krajine, ľuďom, zvykom a spôsobu života. Nevie sa stotožniť s tým, ako noví spoluobčania reagujú na problémy alebo dokonca jej prítomnosť. Na druhú stranu sa stretáva s mnohými prisťahovalcami, ktorým pomáha ako prekladateľka a časom prichádza na to, že ju cudzina akosi zmenila a stále viac sa jej podobá. 

"Povrazolezectvo. Pýcha nám dávala rovnováhu. Nikdy sme nespadli. Len takmer, stokrát za deň." (s. 110)

Ako cudzinka nie je "vďačná", nikdy pre ňu nová domovina nie je dosť dobrá, nikdy pre ňu nebude naozajstným domovom. Hoci si možno váži útočisko, ktoré jej bolo ponúknuté, vždy bude spomínať na "svoju" krajinu a všetko, čo je pre ňu drahé.

"Ja som nebola iná na ich spôsob, bola som hostkou z Mesiaca. U nás bolo všetko priehľadné, dvere verejných záchodov sa nedali zamykať, boli sme totiž jediným, nedeliteľným telom. A tomuto telu ma amputovali. Malíček zavisol vo vesmíre. Keď som prejavila svoj smútok, dali mi na vedomie, že som si sama na vine, keď si neviem rady. Vzdorovala som a odmietala sa stať šťastnou vo vynútenom manželstve s hosťovskou krajinou." (s. 40)

Na druhú stranu však môžeme pozorovať nevďačnú cudzinu, ktorá prijíma utečencov, no nikdy ich neprijme úplne. Vždy sa bude snažiť pretvoriť nových občanov na svoj obraz, priučiť ich svojim zvyklostiam, nanútiť im akýsi umelý život. Hoci sa im snaží pomôcť, zostávajú pre ňu emigrantmi, ktorí sú vítaní, ak sa prispôsobia. Naučia sa nový jazyk, vybudujú si život podľa ich príkladu a objavia nepísané pravidlá.

"Poniektorí trpeli mániou zdravenia, zdravili, kamkoľvek prišli, či už v saune, alebo v kroví. "Zdravím" nebol prvý kameň, ktorý pohne lavínu. "Zdravím" nebola túžba po blízkosti. Ak sa niekto na tento pozdrav opovážil odpovedať vlastným hravým slovíčkom, bolo to ako noha strčená do dverí. "Zdravím" totiž nebolo nič iné ako na dverách visiaca tabuľa: "Nerušiť!" Bola som analfabetkou, trvalo mi celé roky, kým som sa naučila čítať toto slovko. Pritom bolo kľúčom k mojej hosťovskej krajine. Kľúčom, ktorým sa nedal otvoriť žiaden zámok" (s. 103)

Irena Brežná cez svoju knižku prináša pohľad na identitu, domovinu a cudzinu, strach a smútok zo straty domoviny a sladko-trpký pocit zo získania novej. A aj keď čitateľ tento prechod nikdy nezažil, autorkino písanie je natoľko realistické a zaujímavé, že sa na neho začnú lepiť pocity samotnej postavy. Hoci sa miestami myšlienka začína trochu ošúchavať a možno začína byť trochu nudnou, autorka príbeh spestrí zážitkom z prekladania a tak ponúkne pohľad na mnohé životné osudy, niektoré ťažšie, niektoré podobne smutné. Alebo možno nádejné.

"Ostrím si pohľad pre šíru diaľku, obraciam bolesť z cudzoty na výhodu, štylizujem ju ako formu bytia, vytváram samu seba stále nanovo, udomácňujem sa v tom. Vo vlakoch sa družím s ľuďmi rôznych kultúr. Tvoríme rodinu. Akoby tlmene rachotiaci vlak bol šijacím strojom, ktorý zošíva roztrhaný sveter." (s. 152)

Moje hodnotenie...

...knihe som dala 4,5/5*. Myslím, že svojou odlišnou témou a spracovaním bude Nevďačná cudzinka vytŕčať z radu súčasnej slovenskej prózy. Krásne písanie (veľký obdiv patrí aj prekladateľke Jane Cvikovej, ktorá spolupracovala s autorkou), melancholický príbeh a jedinečné životné príbehy.