Kecy 2016│Zo života #24

Keď som pred 2 rokmi navštívila Kecy Camp s tematikou Upside Down, neznášala som takmer každú minútu. Nepáčil sa mi program, nesedel mi spôsob, akým sa hovorili témy, nechcela som narušiť diskusné skupinky, a preto som ich vynechala, nebola som si istá svojou angličtinou a teda som ani neprehovorila na tím Američanov a mala som pocit, že som tam úplne zbytočne.

Na jar tohto roku ma oslovil vedúci Kecy tímu (už teraz môj kamarát), či by som nechcela ísť s nimi v lete na camp, kde by som pomohla s hrami. Plán sa ešte niekoľkokrát zmenil, no keď po niekoľkých mesiacoch ponuka znovu nadobudla platnosť, potrebovala som sa rozhodnúť. Po dlhých dňoch premýšľania a modlitieb som sa rozhodla za. Jeden z dôvodov bolo moje premýšľanie, kam sa posunúť v službe, ďalším pokus o vystúpenie z komfortnej zóny. Po dlhých týždňoch príprav som nadobudla niekoľko ďalších funkcií - vedúca diskusnej skupiny, vedúca workshopu kreatívneho písania, mala som na starosti niekoľko hier a postupne som sa začala zoznamovať s tímom. A vtom nastal 1. júl.

1. júla sme začali chystať tábor pre 110 ľudí, ktorí ho mali ďalší týždeň obývať. Vyzdobili sme hlavnú miestnosť, pripravili poštu, ktorou mali ľudia posielať listy (keďže témou bolo Did you get my message?) a privítali sme 12 Američanov (hoci ja som ešte veľa vítania nerobila, keďže som ešte nemala dosť sebavedomia). Na druhý deň dorazilo asi 70 účastníkov medzi 14 a 20 rokov a ja som sa začala pomaličky učiť mená. Približne 30 ľudí som už poznala, takže to nešlo až tak zle (teraz snáď viem skoro všetky mená).

Bola mi pridelená diskusná skupinka, ktorú tvorilo 6 tínedžerov, a tiež Marek a Kelsey a musím povedať, že práve táto skupinka pre mňa bola jednou z najlepších vecí na celom výlete. Keďže sme spolu trávili veľa času nielen pri diskusiách, ale aj na doobedňajších hodinách angličtiny a hrách, stali sa pre mňa veľmi dôležitými a vzácnymi. Tešilo ma vidieť ich hľadať pravdu, premýšľať nad odpoveďami a nenasledovať bez rozmyslu. Ich pochybnosti boli rozumné, ich odpovede premyslené a ich vtipy nenahraditeľné. Saška, Danka, Laura, Kelsey, Viki, Ďuri, Marek a Matúš pre mňa zostávajú najlepším tímom a kamarátmi, ktorých dúfam budem vídať často :) #punčislife

Pán Boh sa staral o to, aby sme mali dosť lásky, sily aj pokoja a ja som už dlho nezažila výlet, ktorý by som robila tak dlho bez toho, aby som bola hneď vyčerpaná. Veľká časť môjho "pohodlia" leží aj na pleciach tohto tímu, v ktorom som našla veľmi vzácnych priateľov a súrodencov, ktorí ma denno-denne inšpirovali svojím nadšením a zápalom. Či už to bola kapela, ktorá to každý večer rozbalila, technici, vďaka ktorým to bolo možné, moderátori, ktorí ma rozosmiali každý jeden deň, herný tím, ktorý prišiel so skvelými novými nápadmi a dokázal ich zrealizovať, kreatívne dievčatá, ktoré všetko skrášľovali a mladších aj starších služobníkov, ktorí do všetkého vložili kúsok seba. Veľká vďaka! 

Zažila som niekoľko zábavných, no mierne napätých chvíľ - ako keď odštartujete hru vonku a presne v tom momente začne pršať a musíte improvizovať hry pre 100 ľudí, chvíle, kedy som videla únavu, no odhodlanie pokračovať či účasť v niekoľkých scénkach, čo ma prekvapivo veľmi bavilo.

Nadviazala som niekoľko veľmi vzácnych priateľstiev so slovenským aj americkým tímom, našla som kamarátov na celý život, objavila som svoju americkú polovičku (v Kelsey) a teším sa na všetkých účastníkov kampu, ktorých (dúfam) budem vídať pravidelne!

Aj po niekoľkých týždňov som veľmi vďačná za príležitosť zúčastniť sa na takom vzácnom mieste, akým bol tohtoročný Kecy Camp, na ktorom som pre zmenu mala rada takmer každú minútu :) Pán Boh ma tam učil veci, ktoré som už dlho potrebovala počuť a ja sa už veľmi teším na to, kam sa moja služba bude hýbať v ďalšom školskom roku!

zdroj: facebook Kecy Košice