Žalm 139│Ranné žalmy #1

Dnešné ráno začneme Žalmom 139 s názvom Božia vševedúcnosť a všadeprítomnosť.

Hospodine, Ty si mi preskúmal a poznal.

Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka.

Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš.

Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš.

Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa.

Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.

Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem?

Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty.

Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori,

aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila.

Keby som povedal: Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa,

ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo.

Lebo Ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal.

Ďakujem Ti, že si mi predivne utvoril; divné sú tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.

Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme.

Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.

Aké vzácne sú mi Tvoje myšlienky, ó Bože, aký nesmierny je ich počet.

Ak ich spočítam, viac ich je ako piesku, ešte vždy som s Tebou.
Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, mužovia krvilační,
tí, čo sa podlo priečia Tebe a márne sa dvíhajú proti Tebe.
Či nemám, Hospodine, nenávidieť tých, čo Teba nenávidia? A či nemám oškliviť tých, ktorí povstávajú proti Tebe?
Naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky!
Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!

Človek nedokáže celkom pochopiť Boha. Nevie vymenovať Jeho myšlienky, nedokáže sa pred Ním skryť, nerozumie Jeho vševedúcnosti. Pripadá ti to desivé? Ja to skôr vidím ako veľkosť Boha, v ktorého verím. Je väčší, silnejší a múdrejší než čokoľvek, čo poznám.

Niekedy sa cítime stratení, nemilovaní alebo nepochopení. Nikto nie je nablízku, nikto sa nezaujíma dostatočne či máme jednoducho pocit, že sme vzduch. Tento žalm patrí medzi moje obľúbené práve preto, že vyvracia každú z týchto myšlienok. Boh je všadeprítomný - nikdy nie som sama. Boh ma stvoril - nie som vzduchom. Nevieš, čo ďalej? Boh ťa chce viesť a sprevádzať.

Dovolíš mu to?