Čas tancovať (Karen Kingsburyová)

.Raz, až na to bude vhodná chvíľa, im niečo z toho, čím si prešli, povedia. Tak deti poznajú, že žiadne manželstvo nie je dokonalé a že len Božia milosť umožní, aby dvaja ľudia  a je jedno, ako sa k sebe hodia  zostali spolu.


Názov: Čas tancovať
Autor: Karen Kingsburyová
Vydavateľstvo: Advent Orion
Rok vydania:  2017 (originál – 2001)
Počet strán: 340
Žáner: román
Cena: 11 

O knihe:


Pre všetkých v okolí sú vzorom dokonalého páru – obdivujú ich priatelia aj kolegovia, deti si ich vážia. No Martin a Ema vedia, že šťastie iba predstierajú. V skutočnosti čakajú na vhodný okamih, keď budú môcť svojim deťom povedať o chystanom rozvode. Lenže na rodinnom stretnutí, na ktorom má dôjsť k jeho zverejneniu, dcéra Nikol prekvapeným rodičom oznámi, že sa bude vydávať. Ako by jej mohli pokaziť taký krásny moment? Nezostáva nič iné, len naďalej predstierať, že všetko je v poriadku. Čím bližšie je dátum svadby, tým viac sa prehlbuje ich skrývaná bolesť a zúfalstvo. Čo sa stalo s ich láskou? Čo sa stalo s putom, ktoré ich toľké roky spájalo? Je vôbec ešte možné, aby pre nich, tak ako predtým, v mesačnom svetle na starom drevenom móle znovu nastal… čas tancovať?

Čo si o knihe myslím ja?


Čas tancovať je román, po ktorom by som zrejme v knižnici či kníhkupectve len tak nesiahla (povedzme si pravdu, je to najmä pre túto zvláštnu obálku). Avšak na návšteve u mojej mamky mi ju odporučila známa, a tak som sa začítala do príbehu, ktorý poukazuje na to, o čom sa nepíše často. Táto kniha zachytáva manželský pár Emu a Martina, ktorí majú o niekoľko mesiacov osláviť 22. výročie svadby, no ich vzťah sa rozpadáva a oni už nevidia inú možnosť, ako sa rozviesť. Martin už mesiace svoje srdce vylieva inej žene, Charlene, priateľke z práce, ktorá je mu emočne a psychicky omnoho bližšia než Ema. Charlene je plná života, nezávislosti, neviazanosti a vzrušenia. Ema je preťažená prácou, starostlivosťou o deti aj chorého otca a smútkom, ktorý jej spôsobuje jej odchádzajúci manžel. Ich konverzácie sú plné trpkosti a hnevu. Jeden druhému už nedokážu dôverovať a ich slová a činy sú veľmi vzdialené láske.
"Zabúdaš na prvé pravidlo kresťana." Martin sa počul, ako ticho súhlasí s každým jej slovom. "Aké pravidlo?" Podišiel k nej bližšie a pohladil ju prstom po tvári. Ako ju miluje, pretože mu verí. Ema sa mu pozrela hlboko do očí a hlas mala jemnejší než predtým. "Nepriateľ zdvojnásobuje sily, keď je zmena predo dvermi."
Oznámenie o rozvode však musia odložiť pre prekvapivé oznámenie ich dcéry Nikol, ktorá sa plánuje vydávať. A tak sa počas príprav na novú kapitolu života ich dcéry musia popasovať s koncom tej svojej. Obaja sa už veľmi vzdialili od Boha, ktorý sa im v priebehu príbehu snaží pripomínať sľub, ktorý si dali pred toľkými rokmi a všetko to, čo ich kedy naučil o láske. Ani jeden z nich však nechce počúvať. 
"Počul všetko, čo potreboval. Vedel, že aj tento muž čelil pokušeniam a zvládol ich tým, že sa naučil skutočne milovať svoju nastávajúcu."
Táto kniha sa pozerá na manželstvo tak, akým sa môže naozaj stať. Vzali sa zaľúbení, no po rokoch tieto pocity opadnú, prichádza rutina a možno sa objaví niekto, kto je zaujímavejší...je to však dôvod na rozvod? Ako sa na to majú pozerať kresťania? Nikol sa za svojich rodičov začne modliť, pretože verí, že aj nemožné je u Boha možné. A vtedy nastáva zmena.
"Zaváhala a nechala Božieho Ducha, aby viedol jej modlitbu ďalej sám. Naučila sa to už pred rokmi, keď si prvý raz uvedomila svoj zlozvyk, že rozhoduje o tom, ako by mal Boh riešiť veci, čím ho vlastne predbieha. Keď čakala, cítila, ako ju neomylne vedie."
Táto kniha ma naozaj zaujala. Je o tom, že vzťahy potrebujú prácu. Potrebujú odpustenie a komunikáciu. Ľudia v ňom sa potrebujú učiť láske, pretože to nie je len pocit. Je to rozhodnutie. Každé ráno vstať a milovať človeka na druhej strane postele. Toho, kto s vami prešiel dobrým aj zlým, pekným aj škaredým. Čas tancovať je príbehom o tom, ako ľahko dokáže človek odísť od toho, čo je dôležité, niekedy zo strachu, niekedy z pominuteľnej túžby. Je tiež krásnym príbehom o tom, prečo a ako stvoril Boh manželstvo. A čo robiť, keď v ňom nie je ľahko. 
"Nezvládnem to, Pane. Nenávidí ma. Na lásku je už neskoro. Ticho. Martin otočil tvár k nebesiam. Vylieč ma, prosím, Pane, z túžby po Charlene. Moje telo ju chce ako...ako... A potom mu to došlo. Túži po Charlene tým istým spôsobom, ako kedysi túžil po Eme. Tým istým...Keď však teraz premýšľal o rade, ktorú dal Michaelovi, musel si priznať, že jeho slová sa nevzťahujú na Charlene. Miloval ju inak. Nemiloval jej dušu a jej ducha niekde hlboko vnútri svojej osoby. Miloval na nej len jedinú vec; to, ako sa s ňou cíti. Emočne a telesne. Ale určite nie duševne. Tam na futbalovom ihrisku, keď jeho srdce naliehavo prosilo o Boží zásah, si uvedomil, že to, čo na Charlene Dentonovej vidí, je len tieň, prelud. Pretože to skutočné, lásku, po ktorej celý život túži, môže nájsť len u Emy Reynoldsovej. U ženy, ktorá ho naučila, čo znamená milovať."
Čítala som niekoľko kníh o manželstve, ale musím povedať, že táto je nielen pútavá, ale ide aj do hĺbky. A verím, že môže priniesť nádej, že aj vzťah v troskách je možné zachrániť. Samozrejme, je to fikcia. Stavia však na biblickom texte, na Božom slove a verím, že veľká časť môže byť skutočnosťou. A preto, ak chcete spoznať príbeh o tom, čo bolo po tom krásnom svadobnom dni, pri ktorom zastavuje väčšina romantických kníh, siahnite po tomto románe. Pretože ukazuje to, akým je reálne manželstvo. Niekedy ťažká práca, ale zároveň veľké požehnanie.

Moje hodnotenie...

... 5/5*. Na začiatku tejto knihy by som nepovedala, že ma tak ľahko vtiahne do deja a tak ľahko sa dotkne aj môjho srdca. Avšak Karen Kingsburyová dokázala priniesť fiktívny príbeh, ktorý môže odrážať stovky a tisíce naozajstných príbehov. Takých, ktoré si prešli ťažkosťami preto, aby opäť povstali z popola a mohli žiariť.
"Orol takmer nikdy nezje zdochlinu. Ak však nejakú zje a ochorie z toho, vyletí na najvyššiu skalu, ktorú nájde, roztiahne krídla a nechá slnko, aby z neho vytiahlo všetky škodliviny. A je znovu voľný, aby mohol lietať s ostatnými orlami."

Komentáre